Tomáš Vereš

Geniálne? Alebo tak náhodne neprepracované? Dve ľudské bytosti žijúce dva odlišné životy spojené láskou do jedného celku stvoria potomka, ktorého privedú do tohto sveta. Do sveta, ktorý je už z časti pre neho definovaný. Vďaka rodičom. Nevybral som si svojich rodičov, nevybral som si svoj domov, nevybral som si svojich súrodencov, bratrancov, susedov, priateľov -dobrovoľne.…More

Tam, dve verzie mňa. Prvá, žijúca pred 18tym rokom života, druhá verzia, žijúca v dospelom tele dospelého Tomáša. Ako chlapec, tínedžer žil som v prítomnosti. Nerobil som si starosti o zajtrajšie dni. Na čo by som to vôbec robil? Veď moji rodičia za mňa zodpovedali…. Dni vyzerali voľne, žiaden dlhý zoznam úloh potrebných urobiť pred…More

Patril som a stále patrím k tým šťastlivcom, ktorí môžu zjesť hocičo, akúkoľvek veľkú porciu jedla nekonečne krát denne a aj tak, moje telo bez známok obžerstva. Počas dospievania, preklínal som túto vlastnosť, ten rýchly metabolizmus. Nespolupracoval s mojou víziou, opačne, ničil ju. Nemohol som pribrať, nabrať svalovú hmotu, mohol som sa snažiť akokoľvek, nefungovalo…More

Privedený do tohto sveta ako osobnosť s prázdnym diskom. S čistým vnútrom, bez akéhokoľvek záznamu. Záznamu určujúceho, ovplyvňujúceho činy, reakcie, názory, myšlienky. Iba meno označujúce moju existenciu. Ako čas išiel, ako nohy dokázali urobiť prvé kroky, ako srdce dokázalo spracovať prvú spätnú väzbu, začalo sa tvoriť moje ja, ktoré bolo primárne formované okolím, prostredím nachádzajúcim…More

Tam, obdobie kedy dni a čas plynúci v nich nemali štruktúru, systém. Preto ten chaos, preto tie spontánne nekoordinované pohyby rúk, nôh, pier. Nechal som okoliu, emóciám, pocitom určovať prítomnosť tak nekompromisne ovplyvňujúcu budúcnosť. Sledovanie všetkých tých negatívnych noviniek v televíznych správach, prejedanie sa nezdravým jedlom, neprimerané konzumovanie informácií – faktov zbytočných pre moju existenciu,…More

Knihy sú ako ľudia. V živote som stretol množstvo ľudí. Avšak iba malé množstvo z nich si našlo miesto v mojom srdci. Nie že by som od nich očakával niečo viac, nie že by som hrdo kráčal s nosom hore… Proste, niekto Vám sadne viac, niekto Vás niečim obohatí a zásadne to zmení Vás a…More

Tam stovky rôznych možností rozptýlenia. Tam stovky rôznych príležitostí ako zísť z cesty a vydať sa nesprávnym smerom. Našťastie Ja, držím sa správnym smerom. Nepodlieham zvodným hlasom flirtujúcim s mojim smerovaním. Pevne sa posúvam malými krôčikmi tam, kam ma srdce ťahá. Napriek tomu, občas potreba vypnúť, načerpať inšpiráciu, pozrieť sa na svet, životné situácie iným…More

Začiatky si obvykle pamätám. Detailne vidím, cítim obrysy, chute. Akoby sa to odohralo včera. Táto kapitola môjho života zvaná darcovstvo krvi má nejasný začiatok. Čo bolo mojou motiváciou dobrovoľne si nechať prebodnúť tenkú vrstvu kože ostrou ihlou a nechať ju vryť sa do žile z ktorej vysaje malú časť prúdiacej krvi? Neviem. Nespomínam si presne.…More

Pozoruhodné, ako jedno rozhodnutie učinené v jednej oblasti života má moc ovplyvniť ďalšie oblasti života. Ako dieťa, prežil som obdobia občasného sklamania, frustrácie, hnevu. Buď, rodičia neurobili to, čo som požadoval, alebo najčastejšie, rodičia a ježiško mi nedoniesli to, čo moje nenásytné oči požadovali. Vianoce, narodeniny – najočakávanejšie a zároveň najkritickejšie časti roka. Prial som…More

Posledné roky života obsahovali až príliž rovnakú kombináciu farieb. Ako keby maliar nanášal na plátno identické farby, deň čo deň. Modrá, červená, modrá, červená. Menili sa len okolností, podmienky tam vonku, mimo plátno. Zatiaľ čo samotné plátno, nezmenené. V mojom prípade to znamenalo kancelárska práca. Na začiatku atraktívne pracovné prostredie. Prostredie v ktorom modernejšie kancelárske…More