Geniálne? Alebo tak náhodne neprepracované? Dve ľudské bytosti žijúce dva odlišné životy spojené láskou do jedného celku stvoria potomka, ktorého privedú do tohto sveta. Do sveta, ktorý je už z časti pre neho definovaný. Vďaka rodičom.
Nevybral som si svojich rodičov, nevybral som si svoj domov, nevybral som si svojich súrodencov, bratrancov, susedov, priateľov -dobrovoľne. Táto voľba nevychádzala z mojej vlastnej túžby, potreby, záujmu byť s nimi v spojení.
Malá dedina, veľký dom v okolí lesa. Malá dedina, veľká žltá budova v okolí potoka. Obe miesta spájala náhoda. Náhodné stretnutia formujúce priateľstvá, väzby. Vek, miesto bydliska priviedli deti narodené v rovnakom roku do jednej školskej triedy. Z týchto detí sa stali nie len spolužiaci bojujúci bok po boku deň čo deň proti učitelskému systému, ale stali sa z nich aj priatelia. Vytvorili sme si putá, väzby. Veď bodaj by nie po 9 rokoch. Aj preto odchod na Strednú školu a s ním spojený obmedzený, stratený kontakt s priateľmi zo Základnej školy tak bolestivý. S novou školou opäť stretnutie, zblíženie sa s novými ľuďmi z ktorých sa stali priatelia.
Podobne aj mimo školské lavice. Na futbale, v posilňovni. Prišiel som tam hrať futbal, cvičiť. Priviedla ma tam vášeň a to miesto mi to oplatilo mnohými vecmi. Jednou z nich, noví priatelia. A ten počet, vysoký počet priateľov mi dával vieru som niekto.
S odstupom času si uvedomujem, ako moje vzťahy boli vytvorené len na základe náhodných stretnutí. Spontánne? Neplánované? Rozhodne áno. Ale boli to priateľstvá s hlbším zmyslom? Myslím, že nie.
Tam, viac vecí rozdelujúcich nás. Hodnoty, viera, ciele, presvedčenia. Nič z toho nás nespájalo. Bolo to len niečo vonkajšie, nejaké územie s vymedzenou hranicou udržiavajúcou skupinku cudzincov v klbku. Uvedomiť si to vyžaduje čas. Až teraz s odstupom času si uvedomujem tieto veci.
Hovorí sa, rodinu si nevyberieš. Ja by som si nikdy nevybral inú. Som za ňu nesmierne vďačný. Aj keď tam boli obdobia kedy som lietal vysoko v oblakoch a hanbil sa za ňu… Kto vie, možno by môj život vyzeral dnes inak, ak by som nemal také vzťahy s rodinou aké mám, možno by som bol teraz iným Tomášom ak by mi nezáležalo na nich ako mi záleží. Možno by som kvóli absencii pút, väzieb odišiel od rodiny preč do USA a tam žil americký sen, kto vie… Čo však viem je, že tieto dni si nevyberám priateľov na základe toho, že nás spája rovnaké hobby, miesto, vlak. Dôkladne si vyberám, ja sám si vyberám koho chcem mať vo svojom kruhu priateľov. Nenechám o tom rozhodovať náhodu… To, kým sa obklopujem má veľký vplyv na to ako sa chovám, uvažujem, žijem. Aj preto vďačnost za rozhodnutie vypustiť zo života určitých ľudí. Ľudí, ktorých som v detstve, počas dospievania považoval za priateľov pričom dnes, teraz, sa ďaleko nachádzajú od tých definovaných ako dôveryhodní, úprimní, lojálni, zodpovední, pokorní.
Áno, poznám veľa ľudí, no napriek tomu nemám veľa priateľov.
Pre mňa, vzťahy sú o kvalite, nie kvantite.