Narodený ako surový jednotlivec. Jednotlivec s čistou dušou, mysľou. Žiadne názory, presvedčenia, hodnoty, ciele, sny, obavy. Prišiel som sem s prázdnym hard diskom. Ja, príliš neskúsený na to napĺňať voľné, prázdne miesto svojimi vlastnými súbormi, dátami. Zvedavosť silná. Avšak predstavivosť nie až tak silná. Rozhodne nie tak silná ako predstavivosť ľudi tam vonku. Vlastný vnútorný hlas silný. Avšak nie až tak silný a hlučný ako sebavedomie ľudí tam vonku.
Preto, moje vnútro ovplyvnené, formované svetom tam vonku. Televízia. Filmy. Seriály. Spoločnosť, susedstvo okolo mňa.
Túžil som, chcel som žiť život študenta v USA – hrať za miestnu univerzitu, byť miestnou hviezdou športového tímu, zúčastňovať sa divokých večierkov, flirtovať s najkrajšími dievčatami na škole a to vďaka seriálu O.C. California. Chcel som byť ako Ryan. Sníval som o tom ako jedného dňa keď vyrastiem, dospejem budem žiť v krásnom plážovom dome v Malibu. Život v USA je dokonalý. Chcel som žiť život ako Charlie z Dva a Pol Chlapa. Túžil som vlastniť, šoférovať rýchle, hlučné autá miestnymi ulicami, jazdiť vysokou rýchlosťou, pútať pozornosť okolia, dostávať adrenalín do žíl po celom tele tak ako to robil Brian v Rýchlo a Zbesilo.
Chcel som, túžil som nosiť najnovšie kúsky oblečenia označeného divokými zvieratami na hrudi ako všetky tie mladé hviezdy Hollywoodu, ktoré udávali čo je trend a čo je nevkusné. Chcel som byť hrdým majiteľom dokonalého, obrovského chrámu menom vlastné telo ako Arnold. Hory svalov priťahujúce krásne ženy, hory svalov vyžarujú obrovský rešpekt. Chcel som nosiť značkové športové tenisky, kopačky. Také aké nosili mladé talenty s obrovskou základňou fanúšíkov na trávniku ako aj mimo neho. Chcel som byť úspešným, bohatým podnikateľom ako všetky tie tváre pokryté širokým úsmevom na lesklých obálkach biznis časopisov opisujúcich svoju cestu z nuly na vrchol. Vrchol na ktorom bohatstvo rastie rýchlejšie ako lipa pri potoku.
Svet tam vonku umlčal môj vlastný vnútorný hlas. Vlastne, svet tam vonku vyformoval môj vnútorný hlas. Až neskôr, keď som sa vydal na cestu, ktorá ma mala dostať za zdrojom, tvorcom hlasu tam vonku, som zistil, toto nie som ja. Týmto smerom nevedie moja cesta. Počas blúdenia nesprávnym smerom, zažil som, prežil som zlyhanie, bolesť, sklamanie, depresiu, stratu. Krátko po uvedomení si, ako ďaleko som už prešiel nesprávnym smerom a koľko času, úsilia mi zaberie vrátiť sa spať na začiatok, ešte dlho po zastavení sa, telo, myseľ – paralyzované z obzretia sa spať. Ten pocit, opäť musím začat od nuly, nikam som sa neposunul vpred. Práve naopak, urobil som 10ky krokov vzad… Čas, trvalo to istý čas, prejaviť vďaku za túto chybu. Všetky tie chyby, kroky nesprávnym smerom na ceste niekoho iného ma priviedli k znovuzrodeniu. Najprv som musel zistiť, vyskúšať, prežiť to, čo nechcem, aby som objavil to, čo ja naozaj chcem.
Viera, presvedčenie, iba keď budem nosiť oblečenie, tenisky tej a tej značky ako nosí ten a ten chlapík budem taký a taký. Viera, presvedčenie, iba keď budem žiť tam a tam, na tých miestach ako žije ten a ten chlapík, budem taký a taký. Viera, presvedčenie, iba keď budem jazdiť na autách tej a tej značky, ako jazdí ten a ten chlapík budem taký a taký. Viera, presvedčenie, iba keď budem cvičiť identické cviky aké cvičí ten a ten chlapík, budem taký a taký. Viera, presvedčenie, že keď budem používať slová, frázy aké použiva ten a ten, budem taký a taký.
Mýlil som sa. Napodobňoval som. Kopíroval som. Imitoval som. Pamätám si, ako v časoch mentálneho dna a bojovania s neviditeľnými démonmi som sa túlal lesmi a pýtal som sa sám seba; kto ja som… čo je mojim poslaním. Vedel som, že chcem dokázať niečo veľké, vedel som, že chcem urobiť niečo, čo zmení tento svet… Avšak nevedel som ako, s kým…
Domorodci. Spoločnosť ich ľutuje za jednoduchý život v izolácií. Vysmieva sa ich nevedomosti, nevzdelanosti. Ja, obdivujem ich. Žiadne sociálne siete, žiadne filmy, hry, televízia, hudba, médiá. Žiaden cudzí hlas vonkajšieho sveta prezlečený za svoj vlastný vnútorný hlas. Žijú si svojim vlastným životom. Sú šťastní s tým čo majú, nepreklínajú sa za to, čo nemajú. Nehrajú sa na niekoho, niečo čím nie sú. Sú identickí.
Snažím sa byť ako domorodec. Žiť v izolácií. Nebyť ovplyvňovaný svetom tam vonku.