Motivačné videá plné motivačných slov zabalených do emotívnych, povzbudzujúcich tónov klasických hudobných nástrojov. Motivačné knihy plné motivačných slov nasiaknutých čiernym atramentom obklopeným lesklým povrchom obálky. Motivačné citáty plné šľachetných citátov elegantne zakomponovaných do dychberúceho obrázka zvýrazňujúceho odkaz v hlučných riadkoch.
Mmm. Zvykol som byť konzumentom, fanúšikom, zástancom všetkých tých motivačných nástrojov so zázračnými účinkami na blaho jednotlivca.
Hrdinské slová, ktorých poslaním bolo motivovať ma, prebudiť vo mne vnútornú silu, rozdúchať ten doposiaľ uhasený plameň, vďaka čomu svet tam vonku, svet tam okolo mňa mal byť dobytý mnou. Poháňaný motiváciou, kde žiadne prekážky ma nemali, nemohli zastaviť. Svet patrí tebe, dokážeš všetko čo si zaumieniš – zvykli hovoriť tak presvedčivo. Fungovalo to? Objavil som vo svojom vnútri nekonečnú silu? Áno. Samozrejme, že áno. Avšak trvalo to iba krátko. Príliš krátko na to aby som zmenil/ vytvoril niečo. Všetka tá motivácia zo mňa vypŕchla tak rýchlo ako aj do mňa vstúpila.
Prečo?
Naučil som sa časom, postupnými krokmi životom som sa naučil, že strany sú dôležité. Z vonka dnu. Snažil som sa z vonkajšieho sveta, zdrojov ovplyvniť svoje vnútro. Fungovalo to. Avšak fungovalo to príliš krátko. Až po zmene strán, prišla dlho trvajúca sila. Vnútorná sila ovplyvňujúca, meniaca aj svet tam vonku okolo mňa. Z vnútra von. To je tá správna strana, to je ten správny smer, ktorý udržal nohy, ruky, myseľ v neustanovičnom pohybe. No udržať ich bez zastavenia si vyžadovalo niečo viac než len motiváciu. Disciplína. Bez nej by to nefungovalo. Únava, vyčerpanosť v deň cvičenia? Motivácia by ma prinútila cvičiť raz, možno dva razy. Avšak všetky tie ďalšie dni po vyčerpávajúcich dňoch v práci som aj tak cvičil a to vďaka disciplíne.
Hlučný svet tam vonku, snažiaci sa zvádzať ma sladkými rečami vyrytými do drahých kúskov papiera, hluční básnici tam vonku, snažiaci sa ma prebudiť ostrými slovami zabalenými do emotívnych veršov. Ich slová znejú dobre, ich riadky sa čítajú dobre, sľubujú, že všetko bude dobre, prisahajú, že ja som dobrý. Nuž, niečo so mnou nebolo dobre. Počúval som ich, uveril som im, nasledoval som ich, zatiaľ čo môj vnútorný hlas, moje srdce zostali nevypočuté, podceňované, ignorované.
Nepotrebujem si kupovať knihy, púšťať videa, počúvať hudbu nachádzajúcu sa tam vonku vo svete okolo mňa. Vonkajšie zdroje sú pre mňa stratou času, peňazí. Všetko čo potrebujem je vo vnútri mňa. Stačí to len nájsť, odokryť, dať zo seba sebavedomo von.
Ísť behať v sychravom počasí sprevádzaným silným vetrom ma neprinúti nejaký cudzí vonkajší hlas. Vstať skoro ráno a pracovať na svojich snoch ma neprinúti nejaký pekne sformulovaný odstavec napísaný motivačným guru. Všetky tie nepohodlné aktivity, riziká, činnosti sú podstupované vďaka tomu, čo mám vo svojom vnútri. Nedá sa to oklamať, nedá sa to zázračne nadobudnúť po vypočutí 3 minutového videa na YouTube. Formovalo sa to vo mne roky. Dlhé roky. Po všetkých tých dennodenných opakovaniach sa z toho stal zvyk. Zvyk na ktorom sa teraz veziem. Zvyk vďaka ktorému teraz vyhrávam nad lenivosťou, nudou, nechutenstvom, únavou, prokrastináciou.
Nestálo ma to nič, žiadne peniaze. Iba ochotu vzdať sa komfortu. Iba ochotu vzdať sa krátkodobého potešenia. Iba ochotu sústrediť sa na to dôležité a ignorovať to nepodstatné.