Nikdy som nemal v hlave, srdci túžbu, víziu vybudovať úspešnú firmu, produkt, software. V mojom vnútri bublala a buble túžba, vízia tvoriť pomocou slov. Filmy, seriály, proste niečo čo má v sebe príbeh. Kreatívne veci obsahujúce emotívne prvky, okamihy s ktorými sa dokážu diváci, poslucháči stotožniť.
Žiaľ, pred tým ako som sa rozhodol počúvať svoj vlastný vnútorný hlas som uprednostnil hlas, prenikavý hlas cudzích ľudí tam vonku, na lesklých výtlačkoch novinových obálok. Zneli tak presvedčivo, popisovali to tak jednoducho, ako niečo čo sa nedá skaziť. Poslúchol som ich. Zobral som si ich rady k srdcu, uskutočnil som kroky, vlastné kroky, ktoré ma mali podľa ich šťavnatých slov vyniesť na vrchol. Stalo sa tak? Nie. Rozhodne nie. Všetky moje kroky ma viedli opačným smerom, do podzemia. Neobviňujem ich, nesťažujem sa. Bol som to ja, kto učinil to rozhodnutie. Prečo som to urobil?
Pretože som veril, že každý jednotlivec môže byť kýmkoľvek, čímkoľvek. Mýlil som sa. Aspoň v mojom prípade neverím na toto slovné spojenie. Tak či onak, začal som podnikať z nesprávnych dôvodov, v nesprávnom obore, ktorý nemal s mojou túžbou, víziou nič spoločné. Mal to byť iba rýchly spôsob ako zarobiť kopu peňazí a potom vďaka vybudovanému bohatstvu, slobode robiť všetky tie veci, ktoré som vždy chcel robiť. Lenže vedel som čo ja vôbec chcem robiť? Nie tak celkom. Tie hlasy tam vonku svojou intenzitou, sladkým tónom umlčali môj vlastný vnútorný hlas.
Vyžadovalo si to značný čas, značné pády a čas strávený v izolácií aby hluk vonkajšieho sveta zmizol. Ten pocit neskutočne oslobodzujúci, vnútorný pokoj prinášajúci. Potom, nastalo obdobie kedy sa z konzumenta stal producent.
Ako milovník kníh, príbehov hltal som každú jednu vetu vytlačenú na malom kúsku papiera. 100ky kníh. Starých, nových, zaujímavých, menej zaujímavých. Celý ten čas počas čítania kníh som cítil v sebe prázdno. Niečo mi chýbalo. Chýbal mi nejaký príbeh. Snaha nájsť autorov, ktorí napísali niečo podobné, no nikto tam nebol. Vtedy sa vynorila otázka, prečo by som nemohol napísať aj ja svoju vlastnú knihu? Knihu ktorú som si chcel prečítať, no nikto ju zatiaľ nenapísal.
Ako študent Základnej, Strednej školy som bol triedny šašo, ktorý na počkanie skladal vtipné básničky. Hra so slovami ma bavila, komunikovať ma bavilo. Nemusel som vynaložiť žiasne úsilie. Samo sa to objavilo, tvorilo v mojej hlave. Bolo to vo mne, vychádzalo to zo mňa automaticky.
Po príchode domov z práce v Call Centre som si lahol na gauč a tvoril príbeh. Tam nebolo žiadne dlhé plánovanie, premýšlanie. Chytil som pero, špičku pera som priložil na papier a hlava, srdce sama diktovala písmena, slová, ktoré sa formovali do viet. Najkrajšie na tom, ako čas počas písania plynul. Zdalo sa to, pripadalo mi to ako minúta no v skutočnosti som písal dlhé hodiny do neskorého večera. Práca v Call Centre, cvičenie, písanie. Nič iné som nepoznal, nič iné som do svojho života nevpustil. Žiadne prekážky, spoločnosť, rozptýlenie. Robil som čo ma bavilo, čo som miloval. V práci som počuval príbehy cudzích ľudí, doma som písal svoj vlastný príbeh.
Tam dni, kedy som v noci nespal. Nemohol som pretože v momente lahnutia si do postele sa v mojej hlave začali objavovať slová, vety, ktoré som nemohol len tak nechať zmiznúť. Musel som ich zapísať, pretaviť na fyzický nosič.
Navyše v tom období som bol zalúbený. Láska, žena. V živote som nezažil, nepociťoval takú silu. Pripadal som si ako monštrum, ktoré nie je možné poraziť, unaviť, zničiť. Toto všetko ma poháňalo. Dávalo mi to silu neúnavne pracovať na sebe, na svojich snoch deň čo deň v šialenom tempe.
Napísať moju prvú knihu Before I Won mi zabralo asi 12 mesiacov. Tam bolo obdobie, kedy som sa zasekol. Akoby som nevedel ďalej pokračovať v príbehu. Stačilo pár sĺz, poplakať si a príbeh pokračoval. Tak vznikla časť s bezdomovcami.
Knihu som písal zo srdca, pre seba. Nebolo to kvôli peniazom, sláve, úspechu, druhým ľuďom. Napísal som ju, pretože ak by som prečítal podobnú knihu, otvorilo by mi to oči, srdce. Z toho dôvodu som presvedčený, že mala určitý úspech.
Odporúčajú ju známe, svetové osobnosti, zadná obálka nesie ich mená, slová. Kníhkupectvá v USA, UK ju predávajú, množstvo mladých čiatelov si dalo námahu mi napísať a popísať ako im kniha Before I Won pomohla, ako ich dojala, obohatila.
Na základe spätnej väzby rozhodnutie písať ďalej. Napísať pokračovanie. Zabralo mi to asi 2 týždne. Dosiahla moja druhá kniha Before I Failed a ďalšie napísané knihy podobný úspech ako prvá kniha Before I Won? NIE!
Prečo? Pretože som ich nepísal zo srdca, pre seba. Písal som ich s vierou toto by sa mohlo páčiť čitateľom, toto chcú čítať, tak im to poskytnem. Taktiež vidina slávy, bohatstva bola nasiaknutá v riadkoch.
Potom, nemenovaná pani editorka z vydavateľstva Ikar mi napísala ako ju moja kniha dojala. V ten moment som bol hlboko presvedčený, že kniha Before I Won bude publikovaná aj v slovenskom jazyku. Ach tie očakávania. Zostal som veľmi sklamaný keď sa to nesplnilo. Nuž, veľmi cenná lekcia…