Category Archives: Nezařazené

Tam, obdobia kedy moje prsty ťukali na počítačovej klávesnici celý denník. Zdielanie so svetom, čo som robil, čo som pozeral, akú hudbu som počúval, čo som si myslel, že som si myslel… Funkcia, tlačítko: pridať medzi priateľov nepoznali hranice. Čím viac tým lepšie. Časom, ako stolný počítač sa stal nepohodlným, nepraktickým, časom ako televízia sa…More

Nikdy som nemal v hlave, srdci túžbu, víziu vybudovať úspešnú firmu, produkt, software. V mojom vnútri bublala a buble túžba, vízia tvoriť pomocou slov. Filmy, seriály, proste niečo čo má v sebe príbeh. Kreatívne veci obsahujúce emotívne prvky, okamihy s ktorými sa dokážu diváci, poslucháči stotožniť. Žiaľ, pred tým ako som sa rozhodol počúvať svoj…More

Rodičia. Slová nedokážu vyjadriť to, ako som im za všetko čo mi dali, nedali vďačný. Priviedli ma do tohto sveta, obliekli ma, postavili strechu nad mojoj hlavou, vytvorili bezpečné, zdravé prostredie, venovali mi množstvo času, úsilia, financií, vštepili mi hodnoty, vychovali so mňa slušného, milèho, skromného, zodpovedného muža. Naučili ma, ukázali mi ako žiť tichý…More

Pámätám si to jasne, tak farebne. Napriek značnej dobe, ktorá ubehla od tých čias. Čias kedy ako rodina sme vlastnili “super”, auto červenej farby – Škoda 120, ktoré ocino kúpil od ocina mojej spolužiačky. Pre rodičov veľký milník. Ich prvé auto. Konečne mohli voziť svoje deti autom, nie autobusom. Zdielal som aj ja ich syn…More

Očakávania, ach tie očakávania. Krása bytia malým dieťaťom spočíva v tom, že v jeho existencií chýba jedna zásadná zložka – očakávania. Každý jeden pohyb, každý jeden dotyk, každé jedno vyslovené skoro slovo vychádza z vnútra. Urobí ho / to tu a teraz, bez očakávania, bez myslenia na budúcnosť. Bolo by krásne mať takúto vlastnosť aj…More

Pamätám si, ako počas dospievania som prišiel do Základnej školy s mikinou nesúcou 3 pruhy na rukávoch. Tú mikinu adidas som zdedil po bratovi no i tak, cítil som sa vďaka nej ako niekto. Pamätám si, ako som vykročil z prahu domova na cestu v nových značkových teniskách. Opäť, cítil som sa neskutočne. Nič mi…More

Chrípka, prechladnutie, Covid – 19. Nič iné. Nepoznal som žiadne iné choroby, zdravotnólé problemy ktoré by ma paralyzovali na dlhšie ako 1, 2týždeň. Hlava, myseľ dokázali počas týchto pár dní fungovať jasne, v normálnom režíme. Trpelo iba telo. Často, aj počas tohto trpenia fyzickej časti mnňa prekonávanie seba samého, odkladanie, vyhýbanie sa odpočínku, oddychovaniu. Veď…More

Geniálne? Alebo tak náhodne neprepracované? Dve ľudské bytosti žijúce dva odlišné životy spojené láskou do jedného celku stvoria potomka, ktorého privedú do tohto sveta. Do sveta, ktorý je už z časti pre neho definovaný. Vďaka rodičom. Nevybral som si svojich rodičov, nevybral som si svoj domov, nevybral som si svojich súrodencov, bratrancov, susedov, priateľov -dobrovoľne.…More

Tam, dve verzie mňa. Prvá, žijúca pred 18tym rokom života, druhá verzia, žijúca v dospelom tele dospelého Tomáša. Ako chlapec, tínedžer žil som v prítomnosti. Nerobil som si starosti o zajtrajšie dni. Na čo by som to vôbec robil? Veď moji rodičia za mňa zodpovedali…. Dni vyzerali voľne, žiaden dlhý zoznam úloh potrebných urobiť pred…More

Patril som a stále patrím k tým šťastlivcom, ktorí môžu zjesť hocičo, akúkoľvek veľkú porciu jedla nekonečne krát denne a aj tak, moje telo bez známok obžerstva. Počas dospievania, preklínal som túto vlastnosť, ten rýchly metabolizmus. Nespolupracoval s mojou víziou, opačne, ničil ju. Nemohol som pribrať, nabrať svalovú hmotu, mohol som sa snažiť akokoľvek, nefungovalo…More