Našťastie patril som k tej generácií, ktorá mala tú česť prísť do kontaktu s drsnou kôrou stromov, hnilými konármi, ostrými kamienkami na ceste, zapáchajúcou vrstvou blata – rozbité kolená, odretá brada, lakte, doškriabané líca, deravé oblečenie…
Tam, rovnováha. Občas za televíziou sledujúci akčné filmy, zaujímavé seriály. Občas za počítačom hrajúci rôzne hry ako Mafia, Need For Speed, GTA Vice City, GTA San Andreas. A väčšinu času, tráviaci čas vonku. Na ihrisku, v lesoch, na cestách. Pešo, na bicykli. Zo začiatku len tak neorganizovane na rôznych miestach, za rôznych okolností s partiou priateľov. Na asfaltovej ceste pred Ľubošovou starkou, pred Martinom na hlavnej ceste, v hornom parku, na škváre. Stretli sme sa náhodne, plánovane a dlhé hodiny, často až do zotmenia sme hrali futbal. Neskôr, začal som hrávať futbal za dedinu, za školu. Domáce zápasy na dokonalom trávniku, mmm, malo to svoju atmosféru. Rovnako aj zápasy za školu, rôzne atletické súťaže.
Vtedy, bral som to ako niečo zábavné, príjemné. Niečo kde sme mohli proti sebe súťažiť, byť v obklopení priateľov, zažívať radostné momenty počas víťazstiev a sklamanie počas prehier. Pohyb. Miloval som pohyb. Telocvik v škole najobľubenejší predmet. Pot, miloval som ho. Bola to spätná väzba – makáš. Neflákaš sa.
Futbal, atletika. Neskôr cvičenie, bojové športy pri ktorých som dlho nezostal nakoľko som nebol stotožnený s tým, vedome a dobrovoľne sa nechať mlátiť, umožňovať druhým ubližovať môjmu telu.
Až neskôr som si uvedomil, aké blahodarné účinky mal a má šport na môj život. Doslova ma vyformoval. Moju tvrdú prácu a prístup odmenil charakterovými vlastnosťami z ktorých ťažím deň čo deň.
Disciplína, zodpovednosť, vytrvalosť. Tímovosť, obetavosť, cieľavedomosť. Trpezlivosť. Pokora…
Všetky tie tréningy, zápasy v zlom počasí, v neľudských podmienkach. Všetky tie šprinty, kroky uskutočnené aj cez bolesť, vyčerpanosť, stratu šance na víťazstvo. Všetky tie bolestivé súboje, fauly, nechcené chyby. Všetky tie prehry, sklamania, neférovové momenty. Všetok ten extra čas venovaný zlepšovaniu sa, príprave.
Vďaka športu získal som mnoho v oboch svetoch. Vo vnútornom ako aj vo vonkajšom. Tam vonku, priateľov, známych, parťákov, lepšiu postavu, kondíciu. Tam vo vnútri, charakter bojovníka.
Nie je to len o tom, že dobre vyzerám. Ide o to, že sa aj dobre cítim, správne sa zachovávam a pristupujem k životu, svetu okolo mňa.
Ak by som mohol byť kýmkoľvek, bol by som profesionálnym športovcom. Prečo? Pretože, život profesionálneho športovca si vyžaduje disciplínu, obetavosť, tvrdú drinu a mnoho ďalších vlastností, ktoré väčšina jednotlivcov dáva do úzadia a veľkoryso sa im vyhýba. Ba čo viac, po každom zápase by som sa zastavil pred divákmi, fanúšikmi, rozdal by som im svoj dres, výstroj, rozdal autogrami, urobil spoločné fotky. Venoval by som im svoj čas, pozornosť, vďaku. Inšpiroval by som ich nie len svojim výkonom, ale aj prístupom, postojom, činmi mimo trávnik, štadión.