Privedený do tohto sveta ako osobnosť s prázdnym diskom. S čistým vnútrom, bez akéhokoľvek záznamu. Záznamu určujúceho, ovplyvňujúceho činy, reakcie, názory, myšlienky. Iba meno označujúce moju existenciu. Ako čas išiel, ako nohy dokázali urobiť prvé kroky, ako srdce dokázalo spracovať prvú spätnú väzbu, začalo sa tvoriť moje ja, ktoré bolo primárne formované okolím, prostredím nachádzajúcim sa naokolo. Zo začiatku zvedavé, nepoškvrnené dieťa skúšajúce to a to. Neskôr ovplyvnené dieťa počúvajúce, vykonávajúce to a to. Mali všetky tie reči, všetko to presviedčanie a naliehanie starších ľudí vplyv na zánik môjho ja? Alebo v mladosti nikdy som to nebol ja? Ťažko povedať. Tak či onak, až pomerne neskoro som sa vrátil na cestu k sebe samému, k svojmu autentickému ja. Život pred vydaním sa týmto smerom, totálnym opakom autenticity.
Robil som všetko možné len nie to, čo vychádzalo z môjho vnútra. Svoj vlastný vnútorný kompas dobrovoľne hodený hlboko na dno oceána. Možno preto nájsť ho, si vyžadovalo padnúť na samé dno…
Začalo to športom. Futbal. Túžba, posadnutosť byť ako veľké hviezdy zelených trávnikov. Znamenalo to vlastniť rovnaké kopačky, kopať do rovnakej lopty, trénovať v rovnakom drese a správať sa rovnakým štýlom. Okrem futbalu cvičenie. Arnold Schwarzenegger, neskôr Greg Plitt. Boh kulturistiky a idol fitness sveta. Ich postavy ako vytesané z dokonalej skaly. Túžba, posadnutosť vyzerať ako oni. Znamenalo to cvičiť rovnaké cviky, počet sérii, opakovaní ako cvičili oni, jesť jedla aké jedli oni. Mimo šport vzhľad. Spoluobčan Matt… Idol mnohých tínedžerov. Túžba, posadnutosť byť ako on. Znamenalo to počúvať rovnakú hudbu, používať rovnaké slová, nosiť rovnaké oblečenie. Neskôr podnikanie. Mnohí úspešní podnikatelia žijúci veľkolepý život plný luxusu a uznania. Znamenalo to skopírovať rovnaký nápad, čítať rovnaké knihy, snívať rovnaké sny.
Dokázal som to, čo dokázali oni?
Uspel som v tom, v čom uspeli oni?
Vyzeral som tak, ako vyzerali oni?
Žil som taký život, aký žili oni?
Nie. Rozhodne nie. Čo som skutočne dosiahol?
Investoval som roky svojho života do niečoho, čo nebolo skutočné, do niečoho čo neprinieslo žiaden zisk. Vyronil som množstvo sĺz, dusil som v sebe množstvo sklamania, bolesti, smútku. Ľutujem to? Považujem to za premrhané obdobie mladosti?
Už nie.
Považujem to za lekciu. Lekciu vďaka ktorej som sa ocitol v temnote, ktorá ma nakoniec priviedla k môjmu skutočnému ja, k svetlu. Každá snaha byť ako niekto iný, každé úsilie dosiahnuť to, čo dosiahol niekto iný skončilo bez úspechu. Prečo? Pretože som hľadal pravdu ďaleko odo mňa, tam vonku, mimo mňa. Pričom pravda sa nachádzala celý čas vo vnútri mňa. Odvahu, vyžadovalo si to značnú odvahu vydať sa na osamelé dobrodružstvo a začať si raziť svoju vlastnú cestu, kráčať po nej svojim vlastným tempom, svojim vlastným smerom za svojim vlastným cieľom.
Tam vonku, mnoho rozptýlení, mnoho zdrojov flirtujúcich so stratenými, neistými dušami. Zvodné hlasy ľahko presvedčia blúdiace duše. Aj preto, prestal som čítať všetky tie inšpiratívne magazíny, články vyzdvihujúce podnikateľských mágov. Aj preto prestal som cvičiť, trénovať ako cvičia, trénujú všetci tí dokonale svalnatí sochári. Aj preto, prestal som sa riadiť trendmi čo je v móde a čo nie. Riadim sa sebou samým, svojim srdcom, svojou intuíciou. Nemám strach nezapadnúť, vyčnievať z davu.
Od momentu ako som vsadil všetko na seba, od momentu kedy som jasne definoval kto ja som, v čom dobrý a zlý ja som, život vo vnútri mňa, okolo mňa vyzerá inak… Sloboda, pokoj vychádzajúci z poznania seba samého, viery v seba samého, tak intenzívna. Od toho momentu, keď som v spoločnosť ľudí a čakám na niečo, cestujem niekam už sa netvárim zaneprázdnený, už sa netvárim, že robím niečo dôležité na telefóne. Už nemám tú potrebu. Už nemám strach jesť na verejnosti, vo vlaku, v trolejbuse napriek ukrutnému hladu. Predtým strach, obavy čo si o mne pomyslia spolucestujúci, že konzumujem doma pripravený rožok s maslom a salámou namiesto pekne zabalenej bagety z obchodu. Teraz, nič z toho nie je súčasťou. Odišlo to, zmizlo to. Robím to čo je pre mňa prirodzené, čo chcem.
Každý má svoje silné a slabé stránky. Môj život, moje JA sa zmenilo od momentu kedy sa na nič, nikoho nehrám. Nie som nervózny, v strese keď som niekde s niekým, lebo som zo seba odstránil masku. Som sám sebou – som to ja. Prvá kniha before i won, ktorú som napísal od srdca, pre seba zožala úspech. Ďalšie knihy nedosiahli taký úspech. Prečo? Pretože som ich nepísal pre seba, čo by som ja rád čítal. Napísal som ich, pretože som veril, že ľudia, spoločnosť by radi čítali to a to – nebolo to o mne, bolo to o nich …